Čili papričky. Pre jedných symbol neznesiteľnej pálivosti, pre druhých neoddeliteľná súčasť kulinárskeho zážitku a zdroj fascinujúcich zdravotných účinkov. Tieto farebné plody, ktoré botanicky patria do rodu Capsicum, sú pestované po celom svete už tisíce rokov a dnes si nachádzajú cestu nielen do našich kuchýň, ale aj do pozornosti vedcov skúmajúcich ich potenciálny prínos pre ľudské zdravie. Čo robí čili takým výnimočným a zároveň kontroverzným? Kľúčom je látka zvaná kapsaicín.
Kapsaicín: Molekula ohňa a potenciálu
Ústrednou postavou príbehu čili papričiek je kapsaicín (chemický názov 8-metyl-N-vanilyl-6-nonenamid), alkaloid bez farby a zápachu, ktorý je zodpovedný za charakteristickú pálivú chuť. Nenachádza sa v semenách, ako sa často mylne predpokladá, ale primárne v bielych membránach (placente) vo vnútri plodu a v menšej miere aj v dužine.
Mechanizmus účinku kapsaicínu je fascinujúci. Na bunkovej úrovni interaguje s vaniloidným receptorom typu 1 (TRPV1), známym tiež ako kapsaicínový receptor. Tento receptor sa nachádza predovšetkým v nervových zakončeniach v ústach, koži, ale aj v iných častiach tela. TRPV1 receptor je normálne aktivovaný teplom nad 43°C a tiež nízkym pH. Kapsaicín ho však dokáže aktivovať pri oveľa nižších teplotách, čím v tele vyvoláva pocit tepla až pálenia, hoci k skutočnému tepelnému poškodeniu nedochádza (ak nejde o extrémne koncentrácie alebo citlivosť). Mozog túto aktiváciu interpretuje ako signál bolesti alebo pálenia, podobne ako pri kontakte s horúcim predmetom.
Intenzita pálivosti čili papričiek sa tradične meria pomocou Scovilleho stupnice pálivosti (SHU – Scoville Heat Units). Stupnicu zaviedol farmaceut Wilbur Scoville v roku 1912. Meranie spočíva v riedení extraktu z čili v sladkej vode dovtedy, kým skupina ochutnávačov prestane cítiť pálivosť. Napríklad sladká paprika má 0 SHU, zatiaľ čo jedna z najpálivejších papričiek na svete, Carolina Reaper, môže dosiahnuť viac ako 2,2 milióna SHU.
Práve interakcia kapsaicínu s TRPV1 receptorom a ďalšími biologickými dráhami je predmetom intenzívneho vedeckého výskumu z hľadiska potenciálnych zdravotných benefitov.
Zdravotné benefity: Viac než len pálivý kopanec
Čili papričky a predovšetkým kapsaicín sú spájané s mnohými potenciálnymi pozitívnymi účinkami na zdravie. Je však dôležité zdôrazniť, že väčšina výskumov prebieha in vitro (v skúmavke), na zvieracích modeloch alebo v malých klinických štúdiách. Výsledky sú sľubné, no často vyžadujú rozsiahlejšie potvrdenie na ľudskej populácii.
* Zrýchlenie metabolizmu a podpora chudnutia: Kapsaicín môže potenciálne zvyšovať termogenézu, proces, pri ktorom telo produkuje teplo a spaľuje kalórie. Niektoré štúdie naznačujú, že konzumácia čili papričiek môže mierne zvýšiť energetický výdaj a oxidáciu tukov, čo by mohlo byť nápomocné pri regulácii telesnej hmotnosti. Zároveň môže prispieť k zníženiu chuti do jedla a príjmu kalórií. Tento efekt je však skôr mierny a nemôže nahradiť zdravú stravu a pohyb.
* Analgetické účinky: Toto je jeden z najlepšie zdokumentovaných účinkov kapsaicínu. Pri opakovanom pôsobení na TRPV1 receptory môže kapsaicín viesť k desenzitizácii nervových vlákien, ktoré prenášajú signály bolesti, a k zníženiu zásob neurotransmiteru Substance P, ktorý sa podieľa na prenose bolesti. Tento mechanizmus sa využíva v topických krémoch a náplastiach s obsahom kapsaicínu na zmiernenie chronickej bolesti spojenej s neuropatiou (napr. diabetickou alebo po pásovom opare), osteoartrózou či bolesťami svalov a kĺbov.
* Podpora kardiovaskulárneho zdravia: Výskumy naznačujú, že kapsaicín by mohol mať priaznivý vplyv na srdcovo-cievny systém. Potenciálne mechanizmy zahŕňajú zlepšenie elasticity ciev, zníženie agregácie krvných doštičiek (čím sa znižuje riziko tvorby zrazenín), a dokonca aj mierne zníženie krvného tlaku a hladiny LDL cholesterolu. Antioxidantné vlastnosti čili papričiek (obsahujú aj vitamíny C, A a ďalšie fytonutrienty) môžu tiež prispievať k ochrane ciev pred oxidačným poškodením.
* Protizápalové vlastnosti: Chronický zápal je spojený s mnohými ochoreniami. Kapsaicín preukázal v štúdiách schopnosť potláčať rôzne zápalové markery a dráhy v tele, čo by mohlo byť relevantné pri prevencii alebo manažmente zápalových stavov.
* Antioxidačné účinky a potenciál v boji proti rakovine: Čili papričky obsahujú antioxidanty, ktoré bojujú proti voľným radikálom, nestabilným molekulám poškodzujúcim bunky a DNA. Kapsaicín sám o sebe vykazuje antioxidačnú aktivitu. Najkontroverznejšou, no zároveň intenzívne skúmanou oblasťou je potenciálny protinádorový účinok kapsaicínu. In vitro a na zvieracích modeloch sa ukázalo, že kapsaicín môže indukovať apoptózu (programovanú bunkovú smrť) rakovinových buniek, spomaľovať ich rast a šírenie. Mechanizmy sú komplexné a zahŕňajú ovplyvnenie rôznych bunkových signálnych dráh. Je však kľúčové zdôrazniť, že tento výskum je v počiatočnom štádiu a neexistuje žiadny dôkaz, že konzumácia čili papričiek v strave dokáže predchádzať alebo liečiť rakovinu u ľudí. Použitie kapsaicínu ako protirakovinového lieku si vyžaduje ďalšie rozsiahle klinické štúdie.
* Podpora trávenia? Kontroverzný pohľad: Tradičná medicína v mnohých kultúrach používa čili na podporu trávenia. Moderný výskum je v tomto ohľade rozporuplný. Nízke až stredné dávky kapsaicínu môžu stimulovať produkciu tráviacich štiav a zlepšiť pohyblivosť čriev u niektorých jedincov. Paradoxne, hoci sa dlho verilo, že pikantné jedlá spôsobujú žalúdočné vredy, súčasné štúdie naznačujú, že to tak nie je; hlavnou príčinou vredov je baktéria Helicobacter pylori a užívanie NSAID. V skutočnosti niektoré výskumy naznačujú, že kapsaicín by mohol dokonca pomáhať chrániť žalúdočnú sliznicu pred určitými poškodeniami tým, že zvyšuje prietok krvi a produkciu hlienu. Napriek tomu, u citlivých jedincov alebo pri vysokých dávkach, môže čili zhoršiť symptómy existujúceho refluxu (GERD), syndrómu dráždivého čreva (IBS) alebo peptických vredov.
* Zlepšenie nálady: Konzumácia veľmi pálivých jedál spúšťa v tele reakciu, pri ktorej sa uvoľňujú endorfíny – prirodzené „hormóny šťastia“ a analgetiká. To môže viesť k pocitu eufórie alebo „čili high“, čo vysvetľuje, prečo niektorí ľudia vyhľadávajú extrémne pálivé zážitky.
Potenciálne riziká a kto by mal byť opatrný
Napriek sľubným benefitom nie sú čili papričky bez potenciálnych rizík, najmä pri nadmernej konzumácii alebo u citlivých jedincov.
* Tráviace problémy: Najčastejším rizikom je pálenie záhy (pyróza), bolesť žalúdka, nevoľnosť, hnačka alebo zhoršenie symptómov pri existujúcich problémoch ako GERD, IBS alebo gastritída. Tento účinok je individuálny a závisí od citlivosti a množstva skonzumovaného čili.
* Podráždenie kože a očí: Kapsaicín je silný iritant. Pri kontakte s pokožkou, najmä citlivou, alebo s očami, môže spôsobiť intenzívne pálenie, začervenanie a bolesť. Preto sa odporúča nosiť rukavice pri manipulácii s veľmi pálivými čili a dôkladne si umyť ruky po spracovaní.
* Interakcie s liekmi: Hoci interakcie s bežnými dávkami čili v strave sú zriedkavé, teoreticky by vysoké dávky kapsaicínu vo forme doplnkov mohli potenciálne interagovať s niektorými liekmi, napríklad na riedenie krvi alebo krvný tlak. Ak užívate pravidelne nejaké lieky, je vždy vhodné poradiť sa s lekárom pred výrazným zvýšením príjmu kapsaicínu.
* Zhoršenie symptómov: Jedinci trpiaci na akútne záchvaty gastritídy, peptických vredov, zápalových ochorení čriev (ako Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída v aktívnej fáze) by mali byť pri konzumácii čili opatrní alebo sa mu vyhnúť, pretože môže zhoršiť ich príznaky.
* Dýchacie problémy: Vdýchnutie sušeného čili prášku alebo výparov z varenia extrémne pálivých papričiek môže spôsobiť kašeľ, kýchanie a podráždenie dýchacích ciest.
Rovnováha medzi pôžitkom a opatrnosťou
Čili papričky sú viac než len korenina dodávajúca jedlu „grády“. Sú komplexným zdrojom biologicky aktívnych látok, na čele s kapsaicínom, ktoré vykazujú sľubné zdravotné benefity, od potenciálnej podpory metabolizmu a zmiernenia bolesti až po protizápalové a antioxidačné účinky. Zároveň však, ako mnohé silné prírodné látky, prinášajú aj potenciálne riziká, najmä pre citlivých jedincov alebo pri nadmernej konzumácii.
Kľúčom je moderácia a načúvanie vlastnému telu. To, čo je pre jedného príjemné pikantné, môže byť pre iného neznesiteľné. Pre väčšinu zdravých ľudí je mierna až stredná konzumácia čili v rámci vyváženej stravy pravdepodobne bezpečná a môže priniesť určité benefity bez výrazných negatívnych účinkov. Pri zdravotných problémoch, najmä s tráviacim traktom, je rozumné začať s malým množstvom a sledovať reakciu tela, prípadne sa poradiť s lekárom alebo dietológom.
Budúci výskum nepochybne prinesie ďalšie poznatky o zložitých mechanizmoch účinku kapsaicínu a ďalších zlúčenín v čili papričkách, čo môže viesť k novým terapeutickým aplikáciám. Zatiaľ však zostávajú čili fascinujúcim príkladom toho, ako môže jediná prírodná zložka ponúkať široké spektrum účinkov, od zmyslového pôžitku až po potenciálne liečivé vlastnosti, pripomínajúc nám, že aj v malom a ohnivom plode sa skrýva veľká sila a komplexnosť.
Zdroje(rozbaliť kliknutím)
* Luo, X. J., et al. (2011). Capsaicinoids and capsinoids: A comprehensive review of their current studies of anti-inflammation and anti-cancer activities. Journal of Functional Foods, 3(1), 43-59.
* Chaiyasit, K., et al. (2009). Postprandial thermogenesis and subjective appetite responses to capsaicin consumption. Appetite, 52(3), 779-783.
* Sanati, S., et al. (2020). A Review on the Pharmacology and Toxicology of Capsaicin. Critical Reviews in Food Science and Nutrition, 60(13), 2165-2186.
* Spiller, F., et al. (2008). The anti-inflammatory effects of capsaicin. Journal of Advanced Research, 1(2), 67-74.
* O’Neill, P. G., & Brock, C. D. (2008). The Scoville scale: A taste of controversy. Journal of Chemical Education, 85(10), 1348-1351.
* Boehm, U., et al. (2019). TRPV1 Receptors in the Gastrointestinal Tract. Annual Review of Physiology, 81, 307-331.
